Za krajšie Betlanovce (pozmeňujúce návrhy)

Máme radi Betlanovce, je to naše rodisko a cítime sa tu doma. Preto sme rozmýšľali a rozmýšľali a pracovali ...

a pracovali...

a pracovali...

a rozmýšľali a pracovali...

až sme vymysleli. Oznamujeme Vám, že my, malí škôlkari sa chceme tiež podieľať na tvorbe územného plánu obce a preto sme sa rozhodli predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Odporúčame ich do pozornosti všetkým kompetentným. Páčilo by sa nám 

  • keby mal Filip dosť miesta na behanie (velikánsky dvor),

  • keby Sofi mala vlastnú záhradku (len pre seba)

  • keby ste opravili Korunky

  • keby sme všetci separovali odpad do krásnych farebných kontajnerov

  • keby ujovia šoféri jazdili pomaly a ohľaduplne, hlavne keď sme na vychádzke

  • keby u Sofi bolo veľa peknej trávičky a kvietkov
  • keby oproti kaderníctvu bola Amerika (Lea Vám vysvetlí ako to má fungovať)

  • keby oproti obchodu boli bazény pre deti a dospelých, tety predavačky by si tam mohli zaplávať, keby boli veľmi unavené 

  • keby bolo všade veľa stromov a kvetov a obrovské slniečko by svietilo nielen u Alexa, ale na celé Betlanovce, aby sa tu všetci cítili dobre.

Nám sa tento plán veľmi páči. A Vám?

 

 

2016/17

 

Mňami-mňami 

Samé fajné dobroty na tanieroch máme,

keď sa dobre vybeháme, tak sa napráskame.

Varí teta kuchárka od výmyslu sveta,

nechce tu mať v jedálni žiadne hladné dieťa.

Keď sa veľmi nudí, tak vymyslí novú,

ku knedli a mäsku, šťavu banánovú.

 

Smutný Erik

"Pani učiteľka, ja som niekde stratil moje okuliarky, pomôžete mi ich nájsť?"
 

 

Ako sme sa hrali na schovku /spravodajská reportáž/

V stredu sme dostali super nápad, že sa ideme hrať na schovku. Keď pani učiteľka žmúrila a začala počítať 1, 2, 3, ... v triede bolo počuť taký krik a dupot, že sa až hory zelenali, ale  deti správne usúdili, že pani učiteľka je hluchá a slepá. ...8, 9, 10, skrytý-neskrytý idem. A nastalo hrobové ticho.

Keďže spomínaná pani učiteľka bola naozaj hluchá a slepá, nemohla ani v triede, ani vonku nikoho nájsť. Vzala si teda na pomoc fotoaparát a pokúsila sa deti nájsť aspoň na fotke. Bol to teda riadny výkon. Mnohí respondenti aby neboli odhalení, použili záškodnícke triky a snažili sa ju všemožne zmiasť. Aby ste si to vedeli predstaviť, uvádzame niekoľko príkladov:

  • usúdili, že v jednote je sila (čo najviac sa ich vtesnalo do jednej skrýše, lebo tak sú neodhaliteľní)
  • ďalší si povedali, že v temnote je sila
  • verili, že pod lampou je najväčšia tma
  • mysleli si, že keď vyslovia čarovnú formulku sú neviditeľní (a naozaj sú)
  • zistili, že zmenšovacie zaklínadlo nefunguje, lebo v tomto byte už miesto na skrývanie nie je (nasťahoval sa tam skaderuka-skadenoha, teda iba skadenoha slimáčisko)
  • niektorí sa úplne vyparili
  • iní našli báječnú skrýšu ale nevydržali tam, lebo ich štípali mravce
  • a jeden si zaslúži Nobelovu cenu za najkreatívnejší úkryt (aj keď lepšie by bolo označiť to ako „pobyt“, lebo nechcel ani vyliezť, ale nakoniec sme ho presvedčili)
  • no a nakoniec niektorí už toho mali dosť a šli radšej žmúriť.

 
Pre televíziu Dúhový domček Ján Gebuľa

 

Šťastnú cestu motýliky

Posledný májový deň bol pre nás tak trošku rozlúčkový, ale nikto nebol naozaj smutný. Z úplne maličkých húseničiek nám pred očami vyrástli riadne húsenice – vôbec sme sa o ne nemuseli starať, boli veľmi šikovné a postarali sa o seba samé. Z veľkých húseníc sa stali nehybné kukly. Trpezlivo sme čakali až kým sa nevyliahla na svet prvá babôčka a s ňou aj jej ostatní štyria kamaráti. Motýle sa však o seba už samé nepostarali, kŕmili sme ich nakrájaným jabĺčkom a sladkým cukrovým sirupom. Boli s nami 5 dní a keďže bolo vonku nádherné počasie rozhodli sme sa, že nastal deň rozlúčky. Veď ani my by sme nechceli prežiť svoj život v sieťke. Ani teta kuchárka nevydržala dnu, nechala hrnce hrncami a prišla sa rozlúčiť. Otvorili sme sieťku a motýliky prvýkrát vyleteli do sveta. Veľmi sa im nechcelo, stále lietali okolo nás, sadali k nám na trávičku a my sme ich pozorovali a pomaly behali za nimi. Bola to veľmi veselá rozlúčka.

 

Prišla jar

Konečne. Je super, že môžeme behať len tak v mikine a bez čiapky. Našli sme už podbeľ a na našom dvore kvitnú fialky, ktoré nám nechcú dať pokoj a samé skáču do ruky. Na vychádzke sme stretli ovečky, ktoré sa parádili svojim čerstvým, len jednodňovým jahniatkom. V hniezde na štvrtom poschodí sme začuli svorný rozhovor pána Bociana a pani Bocianovej. O čom asi? Možno o tom ako im chutia tohtoročné žabky a rybky, alebo o tom čo zažili počas priamej linky Afrika – Betlanovce, alebo že by o tom, koľko chce pani Bocianová zniesť vajíčok? Je to tak, od rána do večera klepocú zobákmi a tešia sa na svoje krásne biele vajíčka. Ozaj, viete čo by sa stalo keby pani Bocianová sedela na čokoládových vajíčkach? Naše deti to už dávno vyriešili, vyliahli by sa predsa veľkonočné zajace.                

  

 

V knižkovej chalúpke

Dnes sme boli v knižkovej chalúpke. V knižkovej preto, lebo celé steny chalúpky boli zo samých knižiek /tak isto ako v perníkovej chalúpke sú z perníka/. Býva tam usmievavá teta Knižková, ktorá všetky knihy pozná a hneď ich aj nájde. Knihy sme našli aj my a pekne sme ich prevetrali aj poťažkali, našli sme rozprávkové, dinosaurové, princeznové, deduškové, slonové, slimákové, ťažké, ľahké......

Teta Knižková bola veľmi milá, lebo nás pozvala na oslavu sviatku kníh, ktorý bude v miestnej knižnici 25.3.2017 pre všetky deti.

MILÍ KAMARÁTI, ZBAĽTE RODIČOV ALEBO SÚRODENCOV A PRÍĎTE, KNIŽKY SA VÁS UŽ NEVEDIA DOČKAŤ!!!

 
 
 

Milý čert!

Srdečne Ťa zdravíme. Naše deti Ti ďakujú, že si bol taký dobrý a že si k nám do kultúrneho domu na Mikuláša neprišiel. Veľmi nás to potešilo. Pri vystúpení sme sa aj tak trochu zamotali, lebo nám chýbali niektorí naši kamaráti, ale keby si tam bol, určite sa zamotáme ešte viac. Ale aj "zamotať sa" treba vedieť, tak to je jasné.
   Alex L. povedal, že asi sú v našej škôlke samé dobré deti /a myslel to celkom vážne/.
   Paťko P. Ti milý čert odkazuje, že on Ťa má veľmi rád za to, že si neprišiel /to je dobré srdce/. 
   Leuša Ti odkazuje, že Ťa má rada a budete kamaráti /lebo ona sa nebojí ani čerta/.
   Erik sa vyjadril, že máš ostať tam kde si, lebo sa Ťa bojí /no a čo/.
   Ostatní sa k tomu odmietli vyjadriť.
 
           S pozdravom nie Tvoji škôlkari
 
 
 

2015/16

 

Vážny rozhovor

Keďže dnešok bol pre niektoré deti posledný deň v materskej škole, viedli sme vážny rozhovor. Pýtali sme sa našich predškolákov čím budú,  keď vyrastú:

  • Benjamín s Oliverom V. majú naplánovanú športovú kariéru, chcú byť futbalistami /budeme im držať prsty, aby zvládli náročný tréning v duchu ako neprekopnúť loptu za plot, na tenisový kurt alebo do jarku/,
  • Oliver L. povedal, že on bude jedine automechanikom po Tomášovi, lebo už teraz opravuje /nevyjadril sa však či rozmontováva alebo zmontováva/,
  • Kajka nezaváhala ani sekundu, vidno, že to má dobre premyslené, povedala, že ona chce lakovať nechty, alebo pracovať tam kde je zlato /asi baňa alebo klenotníctvo/.

No a aby reč nestála Oliver L. sa opýtal pani učiteliek, čo budú robiť ony po absolvovaní materskej školy /ako sa vyjadril, myslel dôchodok/. Keďže sa nedočkal uspokojivej a jednoznačnej odpovede, navrhol riešenie: „Vy potom môžete pracovať na polícii, lebo aj tak ste tu stále riešili nejaké PRÍPADY.“

Len intuitívne sa vieme dovtípiť, aké PRÍPADY mal asi na mysli, ale aj tak oceňujeme skvelý nápad. Popremýšľame...

 

Berte nás vážne

Všetci dobre vieme, že naše deti sú veľmi milé, šikovné a inteligentné, ale oni majú niekedy asi pocit, že ich neberieme dosť vážne. Apelujeme na Vás – polepšite sa!

Minule vošla do triedy teta Marta a spýtala sa: “Koľko vás je, zlatíčka?“ To však Erik nemohol pripustiť. Hrdo sa pred ňu postavil s rukami vbok a vytmavil jej to: „Teta, my nie sme zlatíčka, my sme deti!!!“ 

 

 

Pravý a ľavý

Utečte sa rýchlo schovať,

kričí pravý naskakovač,

roboty tu veľa máme,

so smetím sa porátame.

Utečte sa rýchlo schovať,

kričí ľavý naskakovač,

šikovnejších chlapov niet,

vyčistíme celý svet.

 

 

Rasca - pasca 

Na zemiakoch rasca,

pre Erika pasca.

Ten náš chlapček malý,

mal dnes hlávku v žiali.

Nesadli mu zemiačiky, 

padla pripomienka:

"Pani učiteľka, 

ja nejem semienka!"

 
 

Ako deti búrku prekabátili /dobrodružná rozprávka/

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna škôlka a v nej deti. Jedného dňa sa rozhodli, že si urobia výlet. Prezuli sa, dali si super vestičky a šli. Bol krásny horúci deň, na nebi biele obláčiky, len kdesi vzadu nad Tatrami sedel jeden nezbedný mračisko.  Po ceste  stretli samých ohľaduplných ujov šoférov, a dokonca aj motorky, ktoré im kývali a trúbili. Objavovali mnoho zaujímavých vecí a bolo počuť len: "Aha odpad, aha plasty, aha pivo, ale aj aha šípkové ruže, aha slimáky, aha koník...."

Keď došli na miesto pani učiteľka skonštatovala: "Je tu krásne ale niet tu nikoho, ani živého ducha," načo hneď zareagovala Viktorka: "Pani učiteľka, ja sa bojím, ja tu nechcem stretnúť žiadneho živého ducha." A keďže sa pridali aj ostatní, pani učiteľka im sľúbila, že žiadneho živého ducha nestretnú.

A vtom  sa to stalo. Začul ich ten nezbedný mračisko, rýchlo sa prihnal a zahrmel: "Tresky-plesky, hromy-blesky, čo tu chcete?" A nastala všeobecná panika. 

Deti kričali: "Jáááj, búrka!"  

Pani učiteľky kričali: "Deti, otočíme sa  a vraciame sa naspäť."

Deti kričali: "Jáááj, pomoc, zmokneme!"

Pani učiteľky kričali: "Deti, nebojte sa, ponáhľame sa."

Lea kričala: "Ja stratím topánku..."

Ponáhľali sa, no nič nepomáhalo, mračisko ich stále prenasledovalo a hrmelo a hrmelo...

Ale všetky rozprávky majú predsa šťastný koniec, však. Múdre deti si stopli okoloidúci autobus a ten ich odviezol až pred dvere škôlky. Len čo vošli do šatne, mračisko ich dohnalo a zúrivo začalo kvapkami klopať na okná. Všetky deti sa mu vysmiali...

   

Záchranná akcia

Ani neuveríte, čo sa dnes stalo. Panie učiteľky sú veľmi pyšné na všetky bystrozraké deti, ktoré hneď ako sme vyšli na vychádzku začali volať: "Ježko, ježko...". A naozaj, v priekope pred škôlkou ležal vo vode ježko a úmorne metal nožičkami. Ležal vo vode na chrbátiku a nevedel sa vyslobodiť. Ako správny milovníci prírody sme okamžite zorganizovali záchrannú akciu, pri ktorej každý dostal svoju funkciu:

Hlavná úloha: Ježko Bežko,

Rekvizity: vedierko, lopatka,

Výkonný producent: pani učiteľka 1,

Kamera: pani učiteľka 2,

Réžia: všetky deti.

Na druhý pokus sa nám nakoniec podarilo nešťastníka vyloviť, no bol taký preľaknutý, že sme z neho videli len pichľavé klbko. Ježka sme odniesli do bezpečia vysokej trávy, ďaleko od vody. Nehýbal sa, tak sme usúdili, že má asi "stres" z toľkých záchranárov. Posilnení pocitom, že sme vykonali dobrý skutok, sme sa vrátili do škôlky na obed. V záujme zachovania "bystrozrakosti", sme si k mäsku dali mrkvový šalát od tety kuchárky. Dúfame, že nám pomôže k vykonaniu ďalších dobrých skutkov /teda tá mrkva/.

Krásny deň

Dnes mali panie učiteľky krásny deň. Nielen preto, že svietilo teplé slniečko, všetko pekne kvitne a žiari farbami - veď je máj. Bolo to preto, že ráno prišiel do škôlky jeden z našich chlapcov a povedal: "Pani učiteľka, ja keď vyrastiem, tiež budem pani učiteľka." Ďakujeme

 

Ranná toaleta

Ráno vstanem hopsa-hejsa,

do pol pása umyjem sa.

Vyčistím si všetky zuby,

lebo kaz, ten zuby ľúbi.

Účes stihnem celkom hravo:

„Vlasy, bežte vpravo- vľavo!“   

 
Prosíme Vás, milé deti, nezabudnite sa aj vy poriadne pohrebeňovať, tak ako náš Paťko P., lebo jeho mamka vždy ráno hrebeňuje.
 
 

 

Karneval

V utorok, 9.2.2016 do materskej školy neprišli deti ale tri mačičky, dve víly, niekoľko urodzených princezien, neodolateľný strašiak, silný karatista, milý levík, neohrozený kovboj, pán policajt a dokonca pirát z Karibiku. Vďaka týmto VIP-hosťom bola u nás riadna hara-vara. Hostia si zatancovali, zamaškrtili a bolo nám spolu veselo. Tesne pred obedom náhle odišli. Škoda, v ich spoločnosti sme sa cítili veľmi príjemne a zábavne. No nakoniec sme sa aj tak potešili. Prečo? Lebo sa nám zase vrátili naše staré, zlaté deti.